Moja cesta k homeopatii

Moja cesta k homeopatii je, dá sa povedať, celoživotná. Neustále ma priťahuje všetko, čo sa týka alternatívneho spôsobu života - zdravé potraviny, prírodné staviteľstvo, ekológia. Tak to bolo aj je pri starostlivosti o zdravie. 

Vždy, keď som bola ako dieťa chorá (bežné akútne detské ochorenia), mama mi najskôr varila rôzne čajíky, domáce medicínky a babské recepty, až keď už nič nezaberalo, skončila som v rukách lekára. A to väčšinou veľmi nerada, sklamaná neúspechom rôznych druhov alternatívnej liečby. To, čo sme doma praktizovali bolo vynikajúce, no chýbala tomu šťava. Keď išlo do tuhého, úsilie bolo márne. Od homeopatie ma vtedy delil iba krôčik. No vtedy nebolo nikoho, kto by mi ukázal dvere vedúce von zo sveta nevedomosti a pátrania. Poznáte to. Keď je dieťa choré, skúsite najskôr jedno, keď to nezaberie, vyskúšate druhé, potom to, čo odporúča kamarátka, a tak sa to točí dookola. No choroba sa stále hlási znova.
Teraz mám 37 rokov a dve deti. Babské recepty praktizujem aj naďalej, no som vďačná, že som v roku 2008 objavila novú cestu ku zdraviu. Vstúpila som do sveta homeopatie, čím som objavila niečo, čo som stále túžila nájsť. Odvtedy ma každý deň prekvapujú nové veci a súvislosti, ktoré som si doteraz nevšimla a slepo som okolo nich chodila. Homeopatia nie je ružová tabletka či širokospektrálne antibiotikum, ktoré nám zalepí oči a núti nás myslieť si,  že choroba viac neexistuje. Ľudia v dnešnej uponáhľanej dobe už nevidia trávu na okraji cesty, ako sa chveje, keď ňou pohybuje vánok......

Homeopatia je o pozorovaní. Homeopatia hľadá rozdiely a podobnosti. Hľadá unikát. Jedinečnosť. Obraz musí dokonale zapadnúť do predlohy. Iba vtedy bude fungovať. 

Kedysi som kupovala tony Oscilococcinu, dávkovala ho deťom podľa príbalového letáčiku a hundrala som, že to je slabé, lebo úspech neprichádzal. Teraz už viem prečo. Ľudia sú kŕmení informáciami, ako sa čo najrýchlejšie a zaručeným spôsobom zbaviť bolesti. Vidieť to v každej reklame. Táto myšlienka drieme v podvedomí v každom z nás. 

Cesta k tomuto poznaniu bola plná podozrievania najskôr zo strany najbližšej rodiny. Keď malo moje dieťa kašeľ s teplotou 39,4 °C, bola som pod neustálym atakom manžela so slovami: "Veď už mu daj niečo poriadne, čo ho chceš zabiť?!" Vydržala som. A teraz zbieram ovocie. Moje deti sú zdravé. Destkého lekára už v podstate nepoznáme. Liečime sa sami. Manželovi trvalo pol roka, kým sa sám na vlastnej koži presvedčil o tom, že to naozaj funguje a nie je to žiadne placebo, ako tvrdia odporcovia. Za rady mi ďakuje aj moje okolie a klienti zo širokého okolia. Ja ďakujem im za poznanie, o ktoré ma obohatili. Každou spätnou väzbou si stále viac rozširujem obzor a stretávam pritom zaujímavých ľudí, čo ma neskutočne baví. 

Keď ste po tejto ceste ešte nekráčali, možno zistíte, že to je cesta tŕnistá, sprevádzaná vlnou podozrievania, odporu, pohŕdania a nepochopenia, ale ja verím, že príčina je v nevedomosti všetkých neprajníkov. Ovocie, ktoré nakoniec zožnete je na nezaplatenie. 

Ak už ste na cestu vykročili dávnejšie, všetky ďalšie slová sú zbytočné. Vaše srdce Vás utvrdí v tom, že idete správne.